Trnavská pahorkatina

Wikipédia

Trnavská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Nachádza sa v trojuholníku miest Pezinok, Sládkovičovo a Nové Mesto nad Váhom a budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách.

Vymedzenie

Podcelok leží na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Bielokarpatským podhorím (podcelok Považského podolia), západný okraj vymedzujú podcelky Malých Karpát, Čachtické, Brezovské a Pezinské Karpaty. Južným susedom je Podunajská rovina a východným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Dolnovážskou nivou.

Delenie

Podcelok sa delí na dve časti:

• Podmalokarpatská pahorkatina
• Trnavská tabuľa

Chránené územia

Na území Trnavskej pahorkatiny leží viacero maloplošných chránených území:

• Alúvium Gidry – prírodná rezervácia
• Mačiansky presyp – prírodná pamiatka
• Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka
• Všivavec – chránený areál
• Trnavské rybníky – chránený areál

Osídlenie

Územie pahorkatiny je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Trnava, Pezinok, Vrbové a Nové Mesto nad Váhom. Pahorkatinou pretekajú z Malých Karpát juhovýchodným smerom menšie potoky, v údoliach ktorých sú sústredené sídla.

Doprava

Územím rozsiahlej pahorkatiny vedie viacero významných komunikácií. Najvýznamnejšie sú diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín) a rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorých vedú medzinárodné cesty E 75 a E 58 po D1, resp. E 58 a E 571 po R1. Z ďalších ciest sú najvýznamnejšie cesta I / 61 (Bratislava – Žilina), cesta I / 51 (Senica – Trnava) či I / 62 (Bratislava – Sereď). Severným smerom vedie i železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa pripája viacero iných tratí.

viac